Naše telo, ale aj psychika sú úzko prepojené. Mnohí ľudia po stresovej reakcii trpia svrbením a urtikáriou - žihľavkou (Kim HJ, 2016). Stres zvyšuje uvoľňovanie histamínu z buniek imunitného systému (žírnych buniek), a tým spôsobuje svrbenie.

Počet žírnych buniek sa mení v závislosti od úrovne stresu, čo naznačuje, že žírne bunky a autonómny nervový systém (tento nervový systém reguluje stres) sa navzájom ovplyvňujú (Loy BD, 2016).
Na našu psychiku vplývajú látky nazývajúce sa neurotransmitery. Niektoré majú pozitívny vplyv na psychiku ako napr. serotonín (hormón šťastia), niektoré neurotransmitery hrajú dôležitú úlohu pri spúšťaní úzkosti. Jedným z týchto látok (neurotransmiterov), ktorá dokáže pri nadmernom vplyve negatívne pôsobiť na psychiku je histamín.
Histamín sa nevyplavuje len pri strese, vyplavuje sa aj pri zápalových a alergických reakciách. Alergie a intolerancie:
- zvyšujú aktivitu žírnych buniek (bunky vyplavujúce histamín) v mozgu
- podporujú uvoľňovanie histamínu
- spúšťajú úzkostné správanie !
Histamín pôsobí v mozgu tak, že sa viaže na väzobné miesta určené pre histamín. Tieto väzobné miesta sa nazývajú histamínové receptory, v skratke ich označujeme H1, H2, H3 a H4. Receptor H1 má aktivačný účinok na nervový systém. Je zodpovedný za cyklus spánok-bdenie a aktivuje režim boj-útek (toto je typická stresová reakcia).
Prostredníctvom H2 receptora histamín v mozgu reguluje vnímanie, pamäť, učenie, odmenu, potešenie a bolesť, ako aj kontrolu závislostí a nutkavého správania. Inak lieky, ktoré blokujú H1 a H2 receptor, teda aj pôsobenie histamínu, podávané pri alergii a urtikárii (žihľavke), môžu len ťažko prejsť cez hematoencefalickú bariéru (ochranná bariéra chrániaca mozog pred prenikaním nežiadúcich látok do mozgu).
Histamín nadmerne tvorený a vyplavovaný pri alergiách, intoleranciách tiež ovplyvňuje aktivity iných látok vplývajúcich nielen psychiku, ale aj celkové zdravie alebo stres ako napr.:
- oxytocínu (oxytocín okrem toho vplýva aj na mentálne zdravie a pohodu. Má potenciál znižovať úzkosť, únavu a celkovo zlepšovať fyzickú pohodu)
- prolaktínu
- beta-endorfínu (telo používa beta-endorfíny na zníženie stresu)
(Abbott NJ, 2000).
Alergie a intolerancie nie sú len taký zanedbateľný problém, ako si to veľa ľudí myslí! Pôsobia na psychiku človeka. Ak sa pozriete na nárast alergií a psychických problémov, nemôžeme sa čudovať, keď vidíme, čo sa deje s psychikou ľudí. Čoraz častejšie vidieť u ľudí zmeny správania, poruchy učenia, poruchy koncentrácie a pozornosti, poruchy spánku, úzkostné stavy. Zároveň vidieť aj nárast alergií a intolerancií. Len málokto si toto spojí dokopy.
Čo je žalostné, že ľudia sa stavajú k alergiám, intoleranciám ako k niečomu, čo je už bežné a neuvedomujú si vážnosť problému. Myslia si, že keď ich čosi nesvrbí (aby nesvrbelo užijem lieky) tak sa nič nedeje. Ale deje a deje sa čosi veľmi závažné !
Strava? Tú zľahčujú ešte viac.
Najviac ma asi udivuje to, že ľudia s alergiami a intoleranciami, na ktoré má obrovský a možno najväčší vplyv strava povedia, že majú zdravú a vyváženú stravu. Toto je asi zlatý klinec programu, keď zdravá a vyvážená strava zničí črevo. Tak načo sa vlastne stravovať zdravo, keď výsledkom zdravej stravy je choroba (alergia a intolerancia je choroba). Alebo, žeby tá strava nebola zdravá, len úvaha ľudí tú stravu tam posunula. Lebo ak robíme veci dobre, musíme mať dobrý výsledok!
Pri alergiách a intoleranciách je vždy žiadúce venovať svoju pozornosť črevu. Rovnako to platí aj pri psychických problémoch. Dobrými pomocníkmi sú aj probiotiká, enzýmy a kvercetín. Kvercetín je napr. silným antihistaminikom.
Probiotiká, ktoré bránia tvorbe histamínu v čreve si môžete kúpiť TU:
Zdravie nie je všetko, ale je to najdôležitejšie čo máme
Andrej Medveď a jeho team
Comentarios