Dnes napíšem moju úvahu o smrti. Ja viem, nie je to príjemné, ale každého z nás to čaká. V dobe pandemickej, ktorú dnes žijeme sa smrť v médiách spomína často. Ako keby doteraz ľudia neumierali. Ako keby prišiel zrazu vírus, čo priniesol do našej spoločnosti doteraz nepoznaný fenomén smrti. Dokonca sa píše v akých potenciálnych mukách môžu ľudia nakazení vírusom umrieť.

Ak sa pozrieme na spoločnosť, zistíme že umieranie nie práve najkrajším spôsobom sme tu už mali a máme napríklad aj pri rakovine. Všimnite si, glyfosát s karcinogénymi účinkami sme doteraz nestopli. Asi nám umieranie na rakovinu akosi nevadí, keď sme ho nestopli a s ním aj iné látky spúšťajúce rakovinu?!
Život v mukách a utrpení tu prežívajú reumatici, ľudia s crohnovou chorobou, depresiami a podobne. A akosi nám o tom nikto nepísal. Nikto nikoho o tom neinformoval a dialo sa to roky dozadu.
Čo je však alarmujúce, že počty ľudí s týmito ochoreniami pribúdajú aj u ľudí v čoraz mladšom veku, neraz medzi deťmi (nikto nepíše koľko detí zrazu malo v októbri diagnostikovanú rakovinu). Žiadne médiá o tom nepíšu žiadne bombastické nápisy. Dokonca oproti koronavírusu tu neexistujú samovyliečenia. Žiadne! (počuli ste v telke, že sa človek samovyliečil z crohnovej choroby?) A medicína vie, že život týchto ľudí je s ich metódami liečby "odsúdený" na pomalé umieranie a život v nie najvyššej kvalite. A nikde sa nešíri strach a panika.
Aký je teda rozdiel medzi pomalým umieraním chronicky chorých, ktorí nám tu raketovo pribúdajú a rýchlou smrťou ľudí s vírusovou infekciou nakazených covidom? Skúste mi napísať váš názor, zaujíma ma ako to vidíte vy, ako uvažujete a čo si o tom myslíte.
S prianím pevného zdravia pre Vás pripravil
Andrej Medveď a jeho team
tel. 0911 295 859